Zdrojom problémov sa pre ČSR už od jej vzniku stala národnostná otázka. Okrem Čechov a Slovákov (oficiálne národ československý), ku ktorým sa hlásilo 66,5% obyvateľstva štátu, žilo na území republiky 23,4% Nemcov a tiež príslušníci maďarskej (5,6%), rusínskej (3,5%), židovskej (1,3%) a poľskej (0,6%) národnosti. Problematickou od počiatku sa stal najmä vzťah nemeckej menšiny k novému štátu, a to i napriek tomu, že všetky menšiny získali rozsiahle práva garantované ústavou. Nemci sa vďaka koncepcii československého národa ocitli v postavení menšiny, hoci počtom obyvateľstva boli na druhom mieste za Čechmi a v ekonomickej oblasti sa Čechom prinajmenšom vyrovnali. Na druhej strane „neexistencia“ osobitného slovenského národa, slúžila ako argument pre odmietanie skutočnej samosprávy pre obyvateľov Slovenska. Dôsledné presadzovanie centralizmu tak len podporovalo separatistické tendencie.
