Československo sa ústavou z 29. februára 1920 stalo parlamentnou demokratickou republikou s rozdelením moci na zákonodarnú (Národné zhromaždenie zložené s Poslaneckej snemovne a Senátu) a výkonnú (prezident) a súdnu (predovšetkým Najvyšší súd). Ústava garantovala všeobecné, rovné a tajné hlasovacie právo, slobodu tlače a zhromažďovania. Na celom území štátu bol uzákonený osemhodinový pracovný čas, právo na štrajk, podpory v nezamestnanosti a pod. Demokratický charakter štátu podčiarkovalo i zrušenia šľachtických titulov a stavovských výsad. Od roku 1928 sa Československá republika delila na štyri krajiny: Českú, Moravsko-sliezsku, Slovenskú a Podkarpatskú, nižšími správnymi jednotkami sa stali okresy. Napriek tomu bola republika unitárnym štátom, riadeným a organizovaným centrálne z Prahy, čo v štáte zloženom z celkov s rôznou históriou, kultúrou, hospodárskou štruktúrou a národnostným zložením vyvolávalo časté spory medzi Prahou a krajinskou samosprávou.
Politický systém ČSR preukázal v medzivojnovom období značnú stabilitu, keď ako jediný v strednej Európe odolal totalitným tendenciám rôznych strán a zachoval si demokratický ráz.
