K hospodárskemu zabezpečeniu predpokladanej povstaleckej štátnej mašinérie bolo potrebných veľké množstvo nielen finančných, ale najmä materiálnych prostriedkov. Najvýznamnejší podiel na ich získaní a lokalizovaní v oblasti predpokladaného povstaleckého zázemia majú najmä guvernér SNB a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie I. Karvaš a tajomník Ústredne pre hospodárstvo surovinové a priemyselné P. Zaťko. K nim sa pridávali rovnako politicky zmýšľajúci významní hospodárski pracovníci, ktorí neodmietali česko-slovenskú vzájomnosť a zároveň boli negatívne naladení voči kolaborácii s nacistickým Nemeckom (J. Stanek, J. Klinovský, I. Makovický, K. Markovič a iní).
Transfery financií a materiálu na stredné Slovensko v rámci príprav na povstanie sa po prvých leteckých útokoch na Bratislavu v júni 1944 oficiálne zdôvodňovali potrebou ich presunov do bezpečnejšieho zázemia. Takýmto spôsobom sa napr. príkazom I. Karvaša predisponovali do filiálok SNB na budúcom povstaleckom území 3 miliardy slovenských korún, ale tiež sa do bezpečia švajčiarskych bánk dostala aj väčšina slovenského zlatého pokladu. P. Zaťko, okrem redislokácií rôzneho priemyselného tovaru, zabezpečil prostredníctvom riaditeľa Sedliackej banky tiež presun väčšieho množstva liekov a obväzového materiálu do pobočného skladu Mediky na Horehroní. Na návrh I. Karvaša a P. Zaťka Komitét hospodárskych ministrov rozhodol, že v auguste 1944 vydali obyvateľstvu zásoby potravín na tri mesiace dopredu a pod.
