gen. Mikuláš Markus (27. 06. 1897 Málinec – 31. 01. 1967 Ružomberok) veliteľ 4. taktickej skupiny 1. ČSA na Slovensku
Narodil sa v rodine dedinského maloobchodníka. V osemnástich rokoch bol odvedený a v októbri 1915 nastúpil vojenskú základnú službu. Absolvoval školu dôstojníkov v zálohe a po maturite v roku 1916 bol poslaný na front ako dôstojník v zálohe.
Po 1. svetovej vojne nemal v úmysle pokračovať vo vojenskej kariére, ale plánoval študovať na Vysokej škole lesníckej. Nemal však dostatok finančných prostriedkov. V máji 1919 bol povolaný do československej armády a stal sa vojakom z povolania. Do roku 1928 slúžil u pešieho pluku v Lučenci, potom vykonával službu v Jihlave. V roku 1929 bol povýšený na kapitána, v roku 1934 na štábneho kapitána. V roku 1938 pôsobil krátko v Olomouci v škole dôstojníkov v zálohe a potom prešiel do Banskej Bystrice, kde pracoval na veliteľstve zboru.
Po vzniku Slovenského štátu velil likvidujúcej sa 10. divízii, pôsobil ako veliteľ školy dôstojníkov pechoty v zálohe. V máji 1939 bol povýšený na majora, od novembra 1939 pôsobil ako veliteľ pluku vo Zvolene. V tejto funkcii bol v máji roku 1941 povýšený do hodnosti podplukovníka a v januári roku 1944 do hodnosti plukovníka. Zároveň prevzal velenie nad 1. divíznou oblasťou v Trenčíne, kde sa spoznal s pplk. Jánom Golianom, ktorý tam dochádzal za manželkou.
V máji 1944 odišiel plukovník Markus s 1.divíziou na východné Slovensko. Divízia sa stala súčasťou formujúcej sa Východoslovenskej armády. Kontakty s pplk. J. Golianom však plk. Markus ani napriek zmene pôsobiska neprerušil a obaja dôstojníci sa navzájom informovali o stave odbojového hnutia na Slovensku, predovšetkým však v armáde. V polovici mája 1944 plk. Markus nadviazal spojenie s partizánskym oddielom Čapajev, ktorý operoval na východnom Slovensku, neskôr s oddielom Alexander Nevský. Obom vypomáhal dodávkami zbraní. V polovici júla 1944 vydal so súhlasom gen. Augustína Malára rozkaz jazdeckému oddielu 2, aby sa vysunul až do poľského mesta Dukla a nadviazal styk s Červenou armádou.
Dňa 30. 8. 1944, teda deň po vypuknutí SNP, sa plk. Markus zúčastnil porady veliacich dôstojníkov Východoslovenskej armády, zvolanej plk. gšt. V. Talským, na ktorej boli dohodnuté zapojenie Východoslovenskej armády do povstania a vypracovaný predbežný plán preskupenia síl VA. Keďže sa tento plán nepodarilo uskutočniť a Nemci začali Východoslovenskú armádu odzbrojovať, ocitol sa plk. Markus, v nachádzajúci sa vo Svidníku v ťažkej situácii , odišiel do Bardejova a vydal rozkazy na kladenie odporu okupantom. Na krátko sa stiahol z Bardejova na Čergov a 1. septembra uskutočnil s došlými vojenskými jednotkami útok na mesto, pričom oslobodil Nemcami zhromaždených a odzbrojených vojakov. Zhromaždil tak asi 1500 vojakov 1. divízie a štáb, s ktorými týždeň bojoval proti Nemcom. Potom vydal rozkaz k premiestneniu sa na stredné Slovensko. U gen. Jána Goliana sa plk. Markus hlásil dňa 12. 9. 1944. Už o dva dni prebral po plk. Malárovi velenie VI. taktickej skupiny 1. československej armády na Slovensku. K jeho prvým krokom patrilo zabezpečenie obrany hornej Nitry proti obchvatu zo smeru Nováky – Cígeľ na Handlovú, no podstatná časť hornej Nitry už bola v rukách nepriateľa. Nemci tlačili na tento úsek ohromnou silou a preto jednotky IV. skupiny ustupovali. Plukovník Mikuláš Markus zotrval vo funkcii veliteľa IV. taktickej skupiny zotrval do 22. októbra 1944 a nasledujúceho dňa prevzal velenie III. taktickej skupiny, s ktorou o niekoľko dní ustúpil do hôr v priestore Poľany.
Po oslobodení vykonával funkciu veliteľa zboru v Trenčíne a vo funkcii zotrval do 5. mája 1949. V lete 1948 bol povýšený na divízneho generála. Dňom 1. augusta bol generál Markus penzionovaný a začal pracovať ako plánovač lesného závodu v Liptovskom Mikuláši. Zomrel 31. januára 1967 v Ružomberku.
