Múzejné zbierkové predmety majú svoj príbeh. Rozpráva históriu konkrétneho predmetu, či príbeh postavy, ktorá predmet používala. V niektorých prípadoch sa príbeh predmetu a postavy našej histórie navzájom dopĺňajú. V roku 1959 sa do zbierok Múzea Slovenského národného povstania dostal, ako jeden z prvých predmetov vôbec, 7,5 cm horský kanón vz. 15, č. 372. Kanón bol získaný prevodom od československej armády, z posádky Brezno, kde bol dlhodobo uskladnený. V breznianskych kasárňach sa ocitol po vojne spolu s ďalšou technikou po povstaleckej armáde. Bola to technika zozbieraná po lesoch stredného Slovenska, kde bola opustená, či ukrytá povstalcami na prelome októbra a novembra 1944 v posledných dňoch odporu povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku.
Rakúsko–Uhorská armáda mala pomerne silné a technicky vyspelé horské delostrelectvo. Zaslúžila sa na tom najmä plzenská Škodovka. Od roku 1913 prebiehali armádne skúšky nového 7,5 cm horského kanóna, ktorý sľuboval výkony porovnateľné s vtedajšími poľnými kanónmi. V roku 1915 po zavedení do armády, pod názvom 7,5 cm Gebirgsgeschütz M15, sa nová zbraň dostáva na bojiská Veľkej vojny, kde sa plne osvedčil. Konštrukcia kanóna umožňovala presun na nosných sedlách. V takom prípade bol kanón rozložený na sedem častí, pričom najťažšia vážila 115 kg. V priebehu 1. svetovej vojny bolo v Plzni vyrobených 1812 kanónov vz. 15, ďalšie vyprodukovala pobočka v uhorskom Rábe (dnes Györ).
Horský kanón vz. 15 č. 372 bol vyrobený v Plzni a prevzatý Rakúsko-Uhorskou armádou 28. januára 1916. S určitosťou si teda kanón zabojoval dva roky na frontoch 1. svetovej vojny. Po skončení konfliktu sa dostal do výzbroje československej armády, kde si odslúžil ďalších dvadsať rokov pri výcviku československého horského delostrelectva. Na sklonku existencie Československej republiky, v roku 1938 patril do stavu III. oddielu Delostreleckého pluku 11 v Košiciach. Po viedenskej arbitráži bol pluk evakuovaný do Prešova, kde ho zastihlo aj vyhlásenie Slovenského štátu.
Po vzniku slovenskej armády v roku 1939 sa kanón č. 372 dostal do výzbroje Delostreleckého pluku 4 v Prešove. Neskôr, v dôsledku reorganizácií jednotiek delostrelectva bol uložený v skladoch Ústrednej zbrojnice v Trenčíne. Slovenská armáda používala kanóny vz. 15 v úlohe pechotných diel, preto boli zaradené pri peších plukoch a jazdeckých priezvedných oddieloch. Je veľmi pravdepodobné, že kanón č. 372 bol nasadený aj v bojoch slovenskej armády na východnom fronte. V júli 1944 bol kanón presunutý z Trenčína do skladov Zbrojnice I vo Zvolene. Presun kanón predurčil na jeho najslávnejšie bojové nasadenie v bojoch počas Slovenského národného povstania. Po vypuknutí povstania bola vo Zvolene postavená štvordelová batéria 7,5 cm horských kanónov vz. 15, pod velením por. del. Bednárika. Po presune do Turca bola nasadená v obci Priekopa. Po nemeckom útoku 5. septembra 1944 bol jeden kanón zničený a velenie prevzal por. del. v zál. JUDr. Fedor Duchoň. Batériu pridelili k jednotkám II. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika (Viliam Žingor). Až do 20. septembra 1944 pôsobila na Martinských Holiach. Následne bola pridelená k III. taktickej skupine, v rámci ktorej pôsobila až do konca povstania. Spočiatku podporovala obranu pri Janovej Lehote, neskôr pri Šášovskom Podhradí. V októbri 1944 batériu presunuli do priestoru Kopanice a Kozelník, kde podporovala jednotky 2. čs. paradesantnej brigády pri obrane Banskej Štiavnice. Od 20. októbra 1944 bola nasadená v priestore Detva – Iviny a na konci októbra sa ocitla v obci Hrochoť. Po ústupe do masívu Poľany bola batéria nasadená v palebnom postavení až do 8. novembra 1944. Batéria tak bola zrejme poslednou organizovanou jednotkou povstaleckej armády. V nasledujúcich dňoch boli delá rozmontované a zakopané, obsluha sa rozišla domov a k partizánskym jednotkám. Po skončení vojny boli delá vykopané a presunuté do kasární v Brezne, odkiaľ sa kanón vz. 15 č. 372 dostal do zbierok vznikajúceho Múzea SNP v Banskej Bystrici.
PhDr. Marian Uhrin, PhD.
