Symbolom povstaleckých tankistov je bezpochyby ľahký tank Lt vz.38. Zhodou okolností sa v zbierkach Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici zachovali dva exempláre – jeden kompletný tank a jedno torzo. Oba zbierkové predmety patria k tým cennejším, nielen v meradle európskej histórie, ale najmä tej slovenskej, povstaleckej. V oboch prípadoch ide totiž o tanky 1. čs. armády na Slovensku.
Československé ľahké tanky Praga sú dodnes považované za najlepšie tanky svojej kategórie z 30. a 40. rokov 20. storočia. Okrem exportu do krajín ako Peru, Švajčiarsko či Perzia mali byť zavedené ako vz.38 do československej armády. Vývoj udalostí v Európe spôsobil, že vyrábané tanky napokon prevzala po marci 1939 nemecká armáda. Vzhľadom na kvality vozidla výroba pokračovala, pod názvom Panzerkampfwagen 38(t), až do roku 1942 a to nie len pre Wehrmacht, ale aj pre spojencov nacistického Nemecka. Tanky Pz.38(t) tak dostalo aj Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. Výnimkou nebolo ani Slovensko, ktoré v rokoch 1940-1943 dostalo priamo z výroby 37 tankov Lt vz.38 a 21 o niečo menších Lt vz.40, čo bol pôvodne tank Praga LLT vyrábaný pre Litvu. Od roku 1943 malo Slovensko dostať postupne ďalších 58 použitých tankov vz.38 od Wehrmachtu. Do vypuknutia povstania ich bolo dodaných 37 kusov.
V momente vypuknutia povstania mala slovenská armáda väčšinu svojich bojaschopných tankov sústredených v poľnej jednotke Pluku útočnej vozby (PÚV) na východnom Slovensku. Len menšia časť sa nachádzala v materskej posádke pluku v Martine. Od prvých dní povstania boli v bojoch o Strečno nasadené povstalecké tanky z Martina. Vďaka odbojovému postoju sa na povstalecké územie dostala aj 2. tanková rota z východného Slovenska. Spolu tak povstalci používali 28 tankov Lt vz.38. Samozrejme okrem nich boli použité aj ďalšie dostupné tanky, ako staršie Lt vz.34, vz.35, tak novšie Lt vz.40 a nemecké ľahké Pz.II Ausf. C a stredné Pz.III Ausf. N. Nezastupiteľnú úlohu zohrala v povstaleckých bojoch dvojica samohybných diel Marder III na podvozku tanku vz.38. Bojová a morálna podpora povstaleckých tankov na pešie jednotky bola neoceniteľné. Napriek pomerne malému nasadeniu obrnenej techniky v povstaní došlo aj na niekoľko tankových súbojov. Tank Lt vz.38 por. Alexandra Oppla zničil nemecké obrnené vozidlo a samohybné delo Marder III des.asp. Mateja Buca zasiahlo tri nemecké tanky a dva protitankové kanóny. Časť povstaleckých tankov bola v bojoch stratená. Povstaleckí tankisti bojovali doslova s nasadením života. Por. A. Oppl bol ranený, des.asp. M. Buc zahynul. Neboli jediní, počas nasadenia tankových jednotiek v roku 1944 padli piati dôstojníci pluku a približne 40 jeho príslušníkov z radov poddôstojníkov a mužstva. Ďalších asi sto príslušníkov PÚV bolo ťažko a ľahko ranených, prípadne ostalo nezvestných. Materiálne straty boli omnoho početnejšie. Pri odzbrojovaní poľnej jednotky PÚV na východnom Slovensku nemecká armáda ukoristila, či zničila 69 slovenských obrnených vozidiel a počas povstania ďalších 104 obrnených vozidiel a tri pancierové vlaky. Straty, ktoré spôsobili protivníkovi, je možné len odhadnúť. V priamych bojoch slovenských tankov a protitankových kanónov PÚV zasiahli minimálne 16 obrnených vozidiel, z ktorých pravdepodobne šesť zničili a zvyšné viac, či menej poškodili. Samozrejme ďalšie jednotky 1. čs. armády na Slovensku majú tiež na konte niekoľko obrnených vozidiel protivníka.
Múzeum SNP má vo svojich zbierkach dva z povstaleckých tankov Lt vz.38. Tank č. V-3002 bol používaný povstaleckou armádou na Orave a po skončení bojov bol odstavený pri Zázrivej. Vďaka náročnému terénu sa zachoval aspoň ako torzo. Druhý – kompletný tank číslo V-3023, ktorý patril 2. tankovej rote PÚV. Tank bojoval pri Telgárte, Žiari nad Hronom a Dobrej Nive. Na konci októbra 1944 sa stal korisťou nemeckej armády. V roku 1945 sa nachádzal v Prahe a tak sa po vojne dostal k jednotkám československej armády. Od roku 1964 bol vystavený v Múzea SNP a v súčasnosti prechádza náročným reštaurovaním do pôvodnej povstaleckej podoby.
PhDr. Marian Uhrin, PhD.
