Slovenská národná banka (ďalej SNB) v roku 1944 počítala s razbou striebornej desaťkoruny. Na minci je vyobrazené knieža Pribina spolu so zbrojnošmi. Minca o váhe 7 gramov a priemere 29 mm sa razili zo striebra o rýdzosti 500/1000. Prvé mince vyrazila mincovňa v lete 1944, ich presný počet nebol stanovený, mal sa upraviť dodatočne podľa potreby SNB a jej filiálok. Do 29. augusta 1944 vyexpedovala mincovňa 807 000 kusov do hlavného sídla SNB v Bratislave a od septembra putovalo 264 000 kusov do filiálky v Banskej Bystrici. V čase razby mincí vypuklo Slovenské národné povstanie (ďalej SNP). Mincovňa sa nachádzala na povstaleckom území, čím sa všetky drahé kovy dostali pod správu Slovenskej národnej rady. Tá vydala 6. septembra 1944 okamžitý prípis na zastavenie razby strieborných mincí. Už vyrazené mali byť podľa plánu následne dôkladne zabalené a prevezené do sídla Národnej banky v Banskej Bystrici. Razba desaťkoruny po potlačení SNP v roku 1944 už vôbec nepokračovala.
Vďaka razbe týchto mincí sa medzi obyvateľstvo dostalo veľké množstvo striebra, ktoré by inak padlo do rúk nacistického Nemecka. Zamestnanci SNB na čele s guvernérom Imrichom Karvašom si veľmi dobre uvedomovali vzniknutú situáciu. Preto už v lete roku 1944 vyvíjali enormnú snahu aby dosiahli razbu týchto mincí. Po potlačení povstania sa medzi obyvateľmi šírili klamlivé informácie, že v strieborných minciach vyrazených v roku 1944 bolo ukryté zlato. Preto sa tieto mince často objavujú poškodené, či už navŕtané alebo dokonca zlomené na polovicu. Takéto mince však nikdy nevznikli a väčšina zlata, ktoré bolo v Kremnickej mincovni, putovalo počas SNP cez horský masív Kremnice do Moskvy, odkiaľ sa po skončení vojny vrátilo naspäť.
Desaťkorunová minca bola oficiálne privedená do obehu 10. augusta 1944. Jej platnosť skončila až 31. decembra 1947. Materiál použitý pri razbe mince bola zliatina medi a striebra v pomere 50 na 50. Na minci je vyobrazený knieža Pribina so základným kameňom prvého kostola na našom území. Po jeho ľavici je bojovník s mečom a po pravici je biskup, ktorý drží miniatúru kaplnky. Pri razbe tejto mince vznikli dve varianty. Prvá je s krížikom na kaplnke a druhá bez krížika. Tento variant vznikol chybou vo výrobe. Mince, ktoré boli vo vrecku zabalenom 29. augusta 1944, obsahovali mince bez krížika na kaplnke. Celú kompozíciu reverzu dopĺňa nominálna hodnota. Na averze je znak Slovenskej republiky, rok a názov Slovenská republika.
Vrecko, ktoré múzeum SNP zakúpilo v roku 2021, bolo v Kremnickej mincovni zabalené práve 29. augusta 1944. Následne putovalo do Banskej Bystrice, na Národnú ulicu, kde sídlila filiálka Slovenskej národnej banky, ktorá na seba prevzala finančné aspekty na povstaleckom území po SNB v Bratislave. Vrecko so striebornými mincami bolo zamenené za bankovky tesne pred obsadením Banskej Bystrice nemeckými jednotkami v októbri 1944. Po vojne bolo vrecko plné 10 korunových mincí určené ako svadobný dar, následne bolo uschované ako rodinný poklad a až v neskoršom období rozbalené a mince, ktoré sa v ňom nachádzali, boli nepoškodené a v zbierkovom stave.
Lukáš Volentier
