Slovenský štát po ustálení hraníc zaberal plochu 38 055 km2. Po prijatí ústavy 21. júla 1939 sa zmenil názov štátu na Slovenská republika. Z celkového počtu 2 655 053 obyvateľov tvorili 85 % Slováci. Okrem nich žilo na Slovensku 128 000 Nemcov, takmer 89 000 Židov, tiež 65 000 občanov maďarskej národnosti a asi 30 000 Čechov (približne 80 000 ich nútene alebo dobrovoľne odišlo). Administratívne sa územie štátu členilo do 6 žúp a 61 okresov.
Na čele republiky stál prezident volený na obdobie 7 rokov. Túto funkciu od októbra 1939 až do zániku štátu vykonával kňaz J. Tiso, pôsobiaci predtým vo funkcii premiéra. Najvyšším zákonodarným orgánom bol Slovenský snem, ktorý vznikol pretvorením autonómneho snemu. Svoje právomoci však postupne strácal v prospech vlády, a tak väčšina právnych noriem prijatých v čase SR mala charakter vládnych nariadení. Vláda slovenskej republiky pozostávala z ôsmich členov a predsedu. Premiérsky post takmer po celú existenciu štátu času zastával Vojtech Tuka. V Slovenskej republike sa vystriedali 4 vlády, pričom väčšinu personálnych zmien zapríčinili nemecké „odporúčania“. Ďalším ústavným orgánom bola Štátna rada, ktorá v skutočnosti nedisponovala takmer žiadnymi právomocami, keďže jej uznesenia mali charakter nezáväzných odporúčaní.
Najmocnejšou politickou silou v štáte bola HSĽS, ktorá si svoju vedúcu úlohu nechala zakotviť i v ústave. HSĽS sa snažila o ovládnutie verejného života v jeho celej šírke. Okrem zákazu neľudáckych spolkov a organizácií na tento účel slúžili vlastné organizácie s pôvodne povinným členstvom, najmä Hlinkova mládež a Hlinkova garda (HG). Popri HSĽS sa na politickom živote mohli podieľať ešte dve strany zastupujúce záujmy menšín, a to Deutsche Partei (DP) na čele s Franzom Karmasinom a Magyar Párt. Dianie v spoločnosti ovplyvňovala rímskokatolícka cirkev, ktorej kňazi zastávali v štáte popredné pozície.
V súvislosti s charakterom režimu sa v SR vykryštalizovali dva politické prúdy medzi ktorými prebiehal permanentný zápas o moc. Umiernený (konzervatívny) blok na čele s J. Tisom tvorili jeho prívrženci vo vedení strany, aparát HSĽS, väčšina snemu a štátnej správy, a taktiež katolícky klérus. Radikálne krídlo vedené V. Tukom a Alexandrom Machom sa opieralo o HG. Radikáli nachádzali podporu i v Karmasinovej DP a jej polovojenských oddieloch Freiwillige Schutzstaffel (FS). Nedostatočnú popularitu u domáceho obyvateľstva sa tento prúd snažil kompenzovať úsilím o podporu nacistického Nemecka.
Režim slovenského štátu prešiel počas svojho obdobia niekoľkými zmenami. Do leta 1940, kedy malo prevahu konzervatívne krídlo, možno režim charakterizovať ako autoritatívny s početnými demokratickými tradíciami a prežitkami. Už v tejto etape však vznikol Úrad propagandy, Ústredňa štátnej bezpečnosti (tajná polícia) a pre politických odporcov koncentračný tábor v Ilave. Rozvíjali sa tiež snahy o diskrimináciu židovských občanov, hoci zatiaľ v umiernenej podobe.
Potlačovanie pronacistických síl a snaha slovenskej reprezentácie o samostatnejšiu zahraničnú politiku nemohli nechať Nemecko ľahostajným. V dňoch 27. – 28. júla 1940 v Salzburgu nadiktovali nemeckí predstavitelia Tisovi zmeny vo vláde. Na post predsedu vlády zasadol V. Tuka, ministrom vnútra sa stal veliteľ HG A. Mach. Začína nová etapa vo formovaní režimu slovenského štátu, v ktorej nacionálno-socialistické prvky prenikajú do všetkých oblastí života. Najdôslednejšie v tzv. riešení židovskej otázky. Konzervatívne krídlo sa však ani po Salzburgu nevzdalo a nastolením vodcovského princípu na jeseň 1942 definitívne preklopilo misky váh na svoju stranu. V roku 1943 súvislosti s obratom na frontoch druhej svetovej vojny sa nacionálno-socialistické princípy z verejného života postupne vytrácali.
Posledná, najkrutejšia etapa režimu slovenského štátu začala v auguste 1944. Slovensko sa stalo okupovanou krajinou, kde prakticky o všetkých otázkach rozhodovali nemecké orgány. Okupácia opäť aktivizovala domáce radikálne sily, najmä HG. Pod velením Otomara Kubalu sa začínajú formovať Pohotovostné oddiely HG (POHG), ktoré sa zúčastňovali na akciách proti partizánom a represáliách proti civilnému obyvateľstvu, vrátane židovského.
